Napsali o nás

Incipitum / 30.11. 2007

Toto pravdepodobne nie je najdlhší názov albumu v histórii povedzme len rockovej hudby. V každom prípade som rád, že som ho na nete našiel. Prepisovanie tohto monštra bolo totiž jedinou vecou, ktorá ma od písania recenzie na zaujímavé a vydarené hudobné dielo dosť odrádzala.

Z prvých vydaní „zánovného“ vydavateľstva Zero Budget Productions sa zdá, že jeho cieľom je sprístupňovať metalovej verejnosti zvlášť tie menej tradičné, pre niekoho ťažšie uchopiteľné a hranice žánrov prekračujúce nahrávky. Podľa údajov na Metal Archives vyšiel debutový album severomoravských Parasophisma už v roku 2001 u akýchsi 12th Planet Records, zrejme sa však o tom málokto dozvedel a tak Zero Budget odvážne siahli po materiáli starom sedem rokov, asi preto, aby sa dočkal dôstojnejšieho vydania. A podľa môjho vrcholne subjektívneho úsudku si to táto nahrávka zaslúži nielen preto, že skupina, ktorá ho dala dokopy, je stále aktívna, resp. v poslednej dobe o nej viac počuť.

Takže čo to teda v auguste roku 2000 vzniklo v „domácom“ ostravskom štúdiu Barbarella? Deväť skladieb s mimoriadne zaujímavou, poslucháčsky možno náročnejšou, technickou, progresívnou a zároveň atmosférickou metalovou hudbou. Tá je vystavaná na základoch z technického death metalu, melodického doomu a svižného rocku. Ostatné prípadné ingrediencie si tam ucho nájde v závislosti od vnímavosti. Hudba je mimoriadne členitá, prekvapivo striedajúca tempá a nálady – od temperamentého brúsenia po melancholické melodické plochy, mnoho akustických a poloakustických pasáží a medzihier, v ktorých nechýba flauta a napriek technickej a kompozičnej vypracovanosti sa podarilo vyhnúť dojmu z prekombinovanosti a krkolomnosti. V kvalitnom zvuku vyniknú kontrasty nadupaných rýchloviek, sympatických melódií, občasnej psychedélie a voľných, pokojných partov. Pestrá, nenudiaca, predsa len skôr tvrdá a zároveň náladová metalová hudba, ktorá pri všetkej tej pestrosti nepôsobí chaoticky. Podobne ako s hudbou sa pracuje aj s vokálmi – hlavný je mužský, striedajúci farby od deathmetalových hĺbok a revu cez vresk až po polomelodický spev, a okrem toho vysekávajúci aj figúry, ktoré sú typické skôr pre moderný crossover. Sekunduje mu ženský spev, nie je to hra na operu ani typická „goth“ póza, jednoducho žiadna ekvilibristika, ale farba a štýl, ktorý do tejto pestrej hudobnej plochy sedí. Celok sa počúva príjemne, osobne som „najhitovejšiu“ pasáž našiel v piatej skladbe, nedá sa však povedať, že by nad zvyšok albumu vynikala rozdielom čo len triedy, ten je totiž dobrý od začiatku do konca.

Nakrátko sa zastavím pri textoch – ak máte z názvu skupiny, albumu a skladieb pocit, že na ich čítanie treba byť filozof a psychológ, tak s trochou nadsádzky na tom niečo môže byť:-)

Čo na záver –nahrávka je skôr pre hlavy otvorené menej konzervatívnemu prístupu k tvrdej hudbe. Skúsiť by mohli napríklad tí, ktorých mrzí, že takí Forgotten Silence už s metalom veľa spoločného nemajú, a samozrejme aj mnohí iní, ktorí občas potrebujú okrem ortodoxného brúsenia aj niečo „umeleckejšieho“.

Autor:(Martin)